Anorekticky a Bulimicky

19. ledna 2012 v 10:19 | my_world |  MIA life
Choroby, z ktorých naskakuje "husia koža"! Aj keď si to nechceme pripustiť, týkajú sa nás viac ako si myslíme. Poruchami prímu potravy trpia až 3 % populácie, z nich 20 % končí tragicky. Smrťou!

Pre mnohých nepochopiteľné - ako vo vyspelom svete môže niekto zomrieť len preto, lebo "neznáša jedlo" alebo ho zbožňuje až priveľmi, no len na pár minút?
Nepochopiteľné, čudné, nezmyselné, šokujúce, zvrátené... Odsudzovať konanie druhého človeka je to najjednoduchšie na svete. Kto neprejde peklom na zemi v podobe sebazničujúceho hladovania či naopak prejedania sa, nepochopí!
O definíciách anorexie a bulímie sa toho popísalo už dosť, ponúkame Vám preto šokujúce skutočné príbehy mladých žien, ktorým sa podarilo z osídiel týchto strašných chorôb vymaniť.

Daniela (29)

"Výzor bol pre mňa najdôležitejší na svete. Myslela som si, že všetci ma budú obdivovať pre štíhlu postavu, pre krásu, preto som sa v pätnástich rokoch stala anorektičkou. Príjem otravy som znižovala na minimum až som takmer nič nejedla, pila som len čistú vodu. Strážila som každý jeden gram hmotnosti, aby som náhodou nepribrala. Vydržalo mi to rok. Moje telo bolo také vyhladované a vysilené, že som už ďalej nevládala.
Začala som sa teda klamať tým, že som sa síce najedla, ale hneď aj všetko vyvracala. Aby toho nebolo málo, fajčenie a pitie alkoholu bolo na dennom poriadku. Bola zo mňa len kosť a koža, no keď som sa pozrela do zrkadla, pripadala som si stále tučná.
Spamätala som sa až na pohrebe mojej kamarátky, mala 24 rokov a trpela anorexiou. Nikto jej nedokázal pomôcť, ani rodina, ani lekári, ani priateľ. Ja som však chcela žiť! Dnes som už 5 rokov úplne zdravá."

Zuzana (33)

"Prevracala som viac ako10 rokov svojho života. Nezaujímalo ma nič iné len jedlo, koľko z čoho priberiem... Prenasledoval ma strach, aby niekto na to neprišiel, obavy - len aby sa bolo kde vyvracať, vymýšľala som si tisíce klamstiev ako zakryť tvrdú realitu. Neprimerane som cvičila, čo moje telo vyčerpávalo ešte viac. Známi ma dokonca obdivovali ako dobre vyzerám, čo ma ešte viac utvrdzovalo v presvedčení, že konám správne.
Bulímiou som trpela aj počas tehotenstva. Áno, šokujúce, ja viem! Prežívala som každodenný obrovský strach, aby sa moje dieťa narodilo zdravé, a hoci som mala výčitky svedomia, že ho v sebe ničím, nedokázala som sa ovládať, nevedela som si pomôcť. Našťastie sa mi narodila krásna zdravá dcérka. To mi dodalo obrovskú silu bojovať, postaviť sa znova na vlastné nohy. Mala som pre koho žiť! Bola to dlhá cesta späť, ale stálo to za to. Dnes vediem pokojný život a teším sa z každodenných maličkostí.

Andrea (24)

"Zvracala som denne niekoľkokrát. Boleli ma uzliny za ušami, hrdlo som mala celé rozdrásané od žalúdočnej kyseliny, bolel ma žalúdok a srdce mi bilo ako splašený kôň. Oči bez prestania opuchnuté, nepomáhala ani studená voda v kúpeľni. Líca bledé, pery popukané ... A predsa som to robila znova a znova!

Predsavzatia, že už od zajtra, od pondelka, od budúceho týždňa budem jesť normálne... sľuby som si dávala do úst tak často ako prsty!

Prečo som to robila? Mala som pocit, že ma nikto nevidí, nechápe, nikto nepočúva, čo chcem, čo vravím, čo potrebujem! Už som si ani nevedela predstaviť žiť normálne. Moje myslenie patrilo len jedlu, váhe, kalóriám, postave a zase jedlu. Byť štíhla, krásna, dokonalá,...!
Keď som vracala, hlava mi vravela: "Si nechutná, keby si sa videla... mala by si sa hanbiť!" Keď som sa vrátila prázdna z toalety, prišlo aj prázdno v duši.
Myslela som si, že si svoje tajomstvá ponesiem do hrobu, ale nie - sú vonku a mne je lepšie. Nehanbím sa za seba, ani za to čo som vtedy robila. Bolo to súčasťou môjho života a dnes som s tým obdobím už vyrovnaná.


Pribeh Andreii mi pripomina mna vo faza bulimie...presne tie pocity...a este som vsetkym tvrdila ze s vracanim problem nemam ze bulimicky zvracaju castejsie a ze ja som od toho neni zavisla a pod.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saphire Saphire | Web | 19. ledna 2012 v 14:49 | Reagovat

:(..

2 Saphire Saphire | Web | 19. ledna 2012 v 14:51 | Reagovat

cottage s okurkou je vážně fajn, dobře se to k sobě hodí.. já a modelka? ani náhodou :D nebyla jsem focena, ale fotila jsem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama